Pôvod psa
Vlastným predkom všetkých dnešných domácich psov je nepchybne vlk. Toto vyhlásenie neznamená, že jediný pradávny pár vlkov založil veľkú rodinu psov. Zdomácnenie vlkov nastalo priestorovo aj časovo navzájom nezávisle na viacerých miestach Zeme v rannej epoche vývinu ľudskej civilizácie, v strednej, resp. novšej dobe kamennej. Podľa určitých výskumov však ani to nie je nepredstaviteľné, že podruh vlkov s najmenším vzrastom, Canis llupus pallipes, ktorý sa vyskytuje v strednej časti Prednej Indie smerom na západ až po Arábiu bol jediným východiskovým bodom zdomácnenia psa. Ľudia žijúci pred 15000 rokmi už žili v primitívnych chatrčiach, ich živobytie zabezpečoval hlavne lov, svoje zbrane a náčinie si vyhotovovali z kameňa a zvieracích kostí. Keď zmena klimatických podmienok a prudký rast počtu ľudí mali za následok pokles zdroja mäsitej potravy, človek bol donútený naučiť sa chovu zvierat. Pre neho dôležitú, za zvládnuteľnú považovanú divú zver zapriahol, zdomácnil a dalej rozmnožoval. Popri prvých zvieratách - ovca a koza - už nachádzame aj psa. Najstaršie kostry psov, ktoré vykopali v severovýchodnom Iraku, svedčia o tomže približne 12 000 rokov pr.n.l. už tieto zvieratá žili v blízkosti ľudí. Vlci, ako špičkový dravci, sa v žiadnom prípade nemohli správať priateľsky voči pravekým lovcom, veď pre nich človek predstavoval v boji o potravu nebezpečného súpera. Premena vlka v domáce zviera mohla prebiehať tak, že človek si osvojil vlčatá, ktoré našiel pri love.
